Anestézia- jeden z najväčších strašiakov modernej medicíny- či už sa to týka nás ľudí, alebo našich štvornohých členov rodiny. Sú tieto obavy namieste? Určite ÁNO. Treba však anestéziu vnímať ako strašiaka? Určite NIE. A veľmi rád vysvetlím, prečo áno a prečo nie.
Začal by som „starou múdrosťou“, ktorú mi povedali starší anestéziológovia z humánnej medicíny: Neexistuje bezpečná anestézia, iba bezpečný anestéziológ. Ako si to vysvetliť?
Na to, aby veterinárny lekár bol tým bezpečným anestéziológom, musí si zodpovedať na dve základné otázky:
- Prevyšujú u tohto konkrétneho pacienta benefity anestézie nad rizikami?
- Mám všetky potrebné informácie, ktoré o pacientovi potrebujem vedieť pred tým, aby som minimalizoval riziká anestézie?
Benefity
Čo vlastne tou anestéziou sledujeme? Prečo to robíme? Prvým a najdôležitejším benefitom anestézie je dočasné zníženie alebo zbavenie pacienta bolesti pre potreby zákroku, zväčša chirurgického, ktorý bolesť spôsobuje. To však nie je jediný dôvod. Pre väčšinu chirurgických zákrokov je nevyhnutné pacienta aj znehybniť. Toto je obzvlášť dôležité vo veterinárnej medicíne spoločenských zvierat.
Veľmi často sa nás majitelia pýtajú, prečo nemôžeme vykonať mnohé zákroky len „v lokálke“ tak, ako to poznáme na sebe (šitie povrchových rán, umŕtvenie zubu a podobne). Teraz si predstavte, že chcete svojho psíka (o mačkách ani nehovoriac) odfotiť na peknú momentku, aby vám zapózoval a aspoň chvíľu zotrval. Až na naozaj trpezlivo vytrénované výstavné jedince je to takmer nemožné. Je to niečo, ako odfotiť muchu. Toto je dôvod, prečo využitie lokálnej anestézie samostatne je nedostatočné.
Našich pacientov – psov, mačky , drobné hlodavce musíme imobilizovať a skľudniť, aby sme zákrok vykonali efektívne, precízne a v čo najkratšom čase. Zvierací pacienti nevedia urobiť veľké „aaaa“ pri stomatologických zákrokoch alebo pri uviaznutej loptičke v hrdle. Takisto lokálna anestézia nestačí na zašívanie rany na labke, keď pacient musí nepohnute ležať, aby ho chirurg v sterilných chirurgických rukaviciach nenaháňal s inštrumentami v ruke po ambulancii, operačke alebo nebodaj po celej klinike.
Áno, uznávam, že za svoju bezmála 20 ročnú chirurgickú prax som zažil niekoľko takýchto psích pacientov, ale sú to výnimky, ktoré len potvrdzujú pravidlo. Ak sa máme rozhodovať medzi krátkodobou anestéziou na zašitie reznej rany, z ktorej sa psík prebudí a nič si nepamätá a takmer nič ho nebolí, v porovnaní s tragikomickou situáciou, keď na jednom psíkovi ležia traja ľudia a síce sme mu to „opichali“ a „vyhli sme sa uspávaniu“. Výsledkom je však trojica fyzicky vyčerpaných ľudí a jedno extrémne vystresované zviera, ktoré a to vám garantujem, už na kliniku dobrovoľne nevkročí, Zdravý sedliacky rozum velí jasne prvú možnosť.
Podobná situácia, kedy znehybnenie pacienta je ten najdôležitejší moment, sú diagnostické procedúry. Napríklad endoskopické vyšetrenie (osina v uchu či nose, krvácanie z konečníka, chronický kašeľ...), sofistikované vyšetrenia ako je MRI a CT (o týchto si povieme trošku viac v mojom nasledujúcom blogu), ale občas aj pri „obyčajnom“ USG alebo RTG vyšetrení.
Väčšina z nás už bola na RTG a všetky ženy určite na USG vyšetrení. A teraz si predstavte, že by ste sa pri tom vyšetrení správali ako váš psík alebo mačka. Že si to ani neviete predstaviť? No občas ani my a vtedy je potrebné siahnuť po krátkodobej a minimálne rizikovej anestézii, aby sme získali dokonalé obrázky a nie len akési machule, ktoré nám nič nepovedia
Informácie
O aké informácie ide? Pre zjednodušenie, poznáme to mnohí. V živote nastanú situácie, keď sa musíme podrobiť chirurgickému zákroku – úrazy kĺbov, rôzne hernie (kýly), ale aj napríklad odstránenie „neposlušného“ žlčníka, mnohé estetické zákroky- od odstránenia nežiadúcich „znamienok“ cez liposukciu až po korekcie tváre a podobne. Proste zákroky, ktoré nie sú urgentné, život ohrozujúce a teda plánované.
Ako to prebieha, pamätáte sa? Chirurg povie treba operovať, nie je iná šanca a spustí sa kolotoč. Žiadanka na interné, konzultácia u anestéziológa... načo je to všetko dobré, však sa cítime fajn, tak prečo ten humbuk? Práve preto, prečo je anestézia takým strašiakom.
V celkovej anestézii totiž k dochádzka ku krátkodobým, ale veľmi zásadným zmenám vo fungovaní našich vnútorných orgánov- najmä srdca a celkovej cirkulácie krvi, pľúc, obličiek, pečene a samozrejme mozgu. Všetky tieto orgány sú vystavené vyššej námahe, ako za normálnych okolností, niečo ako keď sa bez tréningu vyberiete na vysokohorskú túru.
Tam však väčšinou nejde o život, teda ak nepodceníte predpoveď počasia a výstroj- čo by sa dalo v prenesenom význame tiež chápať ako nedostatok informácií a ich následky. Presne o toto ide aj pri týchto všetkých vyšetreniach- zistiť, či všetky orgány fungujú na 100%, lebo budú vystavené zvýšenej námahe. V bežnom živote totiž nemáme ani šajnu o tom, či to tak s našim vnútorným prostredím je. Ruku na srdce, koľkí z nás chodia pravidelne na „preventívky“ k svojmu lekárovi, ktorý nás podrobne vyšetrí, odoberie krv, vyšetrí moč, zmeria tlak, natočí EKG, u tých starších aj RTG hrudníka, prípadne USG brucha...?
A koľkí z nás takýto súbor komplexných vyšetrení doprajú svojim domácim miláčikom? Priznám sa, že ja áno. Som veterinárny chirurg a viem, koľko „skrytých vád“ odhaľujeme pri podrobných predoperačných vyšetreniach u našich pacientov. Takých o ktorých majitelia ani netušili. Takých, ktoré by pri nedôsledných predoperačných vyšetreniach mohli spôsobiť vážne komplikácie, trvalé následky, prípadne až smrť pacienta.
Ak vám teda najbližšie veterinárny lekár navrhne zákrok na vašom zvieratku v anestézii, zamyslite sa nad tým, či je to ten pravý, ktorému dôverujete a položte nahlas otázky:
- Prevyšujú u tohto konkrétneho problému benefity anestézie nad rizikami?
- Má môj veterinárny lekár všetky potrebné informácie, ktoré o mojom zvieratku potrebuje vedieť pred tým, ako ho uvedie do anestézie?
