V minulom blogu sme sa bližšie pozreli na to, aké priame či nepriame dopady mala a má na nás pandémia Covid-19. Skonštatovali sme, že aj napriek často neľahkému úsiliu sme situáciu zvládli pomerne dobre.
Čoraz častejšie dnes zaznieva zo všetkých strán, že svet alebo život „po korone“ už nebude taký, ako predtým. Súhlasím s týmto výrokom a v tejto časti by som sa pozrel na to, ako sa veterinárni lekári „novej dobe“ prispôsobili a ako sa pozerajú do budúcnosti. Rád by som použil slávny citát Charlesa Darwina: „Nie je to ten najsilnejší druh, ktorý prežije, ani ten najinteligentnejší. Je to ten, ktorý je najprispôsobivejší na zmeny.“ Ja osobne som presvedčený, že „veterinárny druh“ patrí medzi výrazne adaptabilné.
Čo sa zmenilo?
Asi najzásadnejšia zmena nastala v spôsobe komunikácie s klientmi1:
- 52% kliník uvádza nárast komunikácie mailom (v severnej Amerike až 69%),
- 65% kliník zaznamenalo nárast telefonickej komunikácie (v severnej Amerike 79%),
- zaujímavý je poznatok, že 8%-ám kliník sa zvýšila komunikácia bežnou poštou,
- rast komunikácie bol zaznamenaný aj prostredníctvom sociálnych sietí:
- Facebook- 30% kliník
- Twitter- len 3% kliník
- Iné sociálne siete- 16% kliník (V južnej Amerike je to až 56% – lokálne sociálne média sú evidentne silný hráč v tomto regióne.)
Tieto čísla hovoria jednoznačne o tom, že sme schopní využívať moderné komunikačné nástroje a hoci nás občas aj obťažujú, ich nesporné benefity sme v tejto krízovej dobe ocenili asi všetci.
Klienti však nie sú jediní, s kým sa pri výkone našej profesie stretávame. Máme pomerne blízky kontakt s našimi obchodnými partnermi- dodávateľmi liekov, veterinárnych diét a mnohých služieb (externé laboratóriá a pod.). Do životov a práce týchto ľudí zasiahla pandémia rovnako. Až 75% opýtaných1 kliník uvádza, že úplne zastavili osobné stretnutia s obchodnými partnermi a nahradili ich inými formami komunikácie ( 42% uvádza online priestor -napr. mail, konferenčné hovory a pod. , 41% kliník nahradilo osobné stretnutia telefonicky).
Čo nás čaká?
Samostatnou sekciou dotazníka WSAVA1 je „Pohľad do budúcnosti“, čiže ako sa na aktuálnu situáciu a cestu von pozerajú veterinárni lekári celosvetovo (podotýkam, že respondenti odpovedali na dotazník v novembri 2020):
- 35% opýtaných si myslí, že bude horšie (východná Európa až 59%, Poľsko až 79%),
- 54% si myslí, že sme uprostred pandémie (východná Európa 32%),
- 9% si myslí, že sa z pandémie už dostávame,
- 1% si myslí, že je to za nami (alebo, že žiadna pandémia neexistuje….).
Obávam sa, že keby sa prieskum robil povedzme o tri mesiace neskôr (január-február 2021), bola by celková nálada omnoho pesimistickejšia. Veľmi ma zaujala aj odpoveď na osobnú perspektívu/ kariéru:
- 37% veterinárov chce/ je ochotných zostať v režime práce ako doteraz,
- 27% veterinárov chce robiť aj naďalej veterinu, ale pracovať menej hodín.
Taktiež zaujímavý je pohľad na budúcnosť našej profesie z pohľadu strategického plánovania veterinárnych kliník:
- 31% kliník chce rásť- prijímať nových ľudí (severná Amerika až 54%),
- 64% kliník s väčšími, či menšími problémami chce ostať na tom istom (cca 50% kliník vo všetkých častiach Európy),
- 5% kliník musí/bude musieť prepúšťať alebo zatvoriť prevádzku.
Práca veterinára je poslaním
Bude naozaj zaujímavé sledovať, nakoľko sa naplnia pozitívne očakávania alebo negatívne obavy. Tí, čo ma poznajú, vedia, že som večný optimista (a pragmatik, keď na to príde). Verím, že naša veterinárna profesia vyviazne z tejto mizérie s čo najmenšími stratami na životoch a zdraví a že budeme aj v budúcnosti plniť zodpovedne náročné úlohy, ktoré od nás spoločnosť očakáva. Verím tiež, že sa nám od spoločnosti dostane primeraného uznania, ktoré našej profesii prináleží. Odhodlanie, s ktorým poskytujeme medicínsku starostlivosť našim pacientom a veľmi často aj psychickú oporu ich majiteľom, nie sú samozrejmosťou. Sú výsledkom nášho odhodlania, tréningu, vzdelania a lásky k zvieratám.
Zdroj:
