V porovnaní s predchádzajúcim blogom (Sterilizácia sučky) je táto téma obšírnejšia a dotýka sa psov i mačiek. Ako pre nás ľudí, tak aj pre zvieratá platí v úplne rovnakej miere pravidlo, že o zuby sa treba starať.
Prečo je to dôležité?
Pre zaujímavosť- poškodený chrup a neschopnosť loviť/prijímať potravu je jedna z bežných a častých príčin úhynu starších, voľne žijúcich zvierat. Veľmi často sa stretávame so zaužívaným a nesprávnym názorom, že i voľne žijúcim zvieratám sa nikto o zuby nestará a sú v pohode. Nie je to pravda, nie sú.
Ďalší dôležitý fakt, ktorý bol preukázaný viacerými, pomerne rozsiahlymi štúdiami je kvalita chrupu predovšetkým u malých plemien psov. Je dokázané, že už vo veku troch rokov má približne 80% týchto psíkov zuby pokryté rôznym množstvom tzv. zubného kameňa, vo veku päť rokov je to u týchto plemien takmer 100%. Samozrejme neznamená to, že postihnuté sú len malé psy, u stredných a veľkých plemien sa s týmto problémom stretávame väčšinou vo vyššom veku. Ale je to individuálne a veterinárny lekár je ten jediný odborník, ktorý to dokáže objektívne posúdiť (bez urážky, ani my sa o svojom chrupe neradíme s tetou v petshope alebo v strihacom salóne :) ).
Čo všetko hrozí?
Povedzme si ešte pár slov o tom, čo tento problém u psov spôsobuje. Primárne ide o „povlak“, nazvime ho plak, ktorý sa v ústnej dutine prirodzene vytvára v dôsledku spracovania potravy. Tento plak sa vo väčšej či menšej miere uchytáva na povrchu zubov. Keď sa uchytí dostatočne pevná vrstvička, začne sa v nej zachytávať vápnik, ktorého majú v slinách psy pomerne veľa (v porovnaní s ľuďmi). Plak sa „vyvápni“, veľmi zjednodušene by sa to dalo prirovnať k vodnému kameňu v rýchlovarnej kanvici, či v práčke. Akonáhle sa vytvorí základná vrstva, nabaľujú sa na ňu ďalšie a pomerne rýchlo sa množstvo takto vzniknutého zubného kameňa dramaticky zvyšuje. Prečo je zubný kameň zlý? Dôvod je jednoduchý. Svojim hromadením postupne od zubov odtláča ďasná, odhaľuje časti zubu, ktoré by mali byť schované, dochádza tak postupne k poškodzovaniu koreňov zubu a okolitej kosti, v ktorej sú zubné korene zapustené.
Jedným slovom- parodontitída. Okrem mechanického pôsobenia zubného kameňa (odtláčanie ďasna) tu pôsobí aj nemenej závažný faktor a to je infekcia. Odkiaľ pochádza? Zo zvyškov potravy, ktoré sa zachytávajú popod okraj zubného kameňa a doslova tam hnijú. Tento hnilobný proces je u väčšiny psov a mačiek zodpovedný za nepríjemný zápach z papule. Dôležitá je aj skutočnosť, že takýto hnilobný proces je vlastne trvalým zdrojom bakteriálnej infekcie, ktorá sa poľahky dostáva do krvného obehu a zanáša sa do životne dôležitých orgánov, ako sú srdce či obličky. Vo vyššom veku veľmi často spôsobujú zlyhávanie týchto orgánov, čo výrazne znižuje kvalitu a skracuje život ako taký!
U mačiek je situácia podobná. Tie sú však naozaj „špeci“. A u nich je problém zubného kameňa občas komplikovaný aj rôznymi vírusovými infekciami, kvôli ktorým je nezriedka nutné u postihnutého jedinca extrahovať (vytrhnúť) všetky zuby. To už je však nad rámec tohto textu.
Z vyššie popísaného je jasné, že problém zubného kameňa a s tým súvisiacich ďalších komplikácií nie je len otázkou zubnej hygieny. A práve toto si majitelia zvieratiek veľmi často zamieňajú. Čo nie je správne. Dôležité je si uvedomiť, že správne vyšetriť a následne ošetriť chrup psa alebo mačky môže len veterinárny lekár. Ten má potrebné vzdelanie a odbornosť na to, aby zodpovedne posúdil, v akom stave je každý jeden zub a stanovil, či z neho stačí odstrániť zubný kameň alebo je natoľko poškodený, že ho treba vytrhnúť. Neraz je pre zodpovedné rozhodnutie nutné zhotoviť RTG vyšetrenie (podobne ako u ľudí), aby nedošlo k pochybeniu. Tu by stálo za zmienku spomenúť, prečo sa nevenujeme povedzme iným problémom zubov, napríklad zubnému kazu. Odpoveď je jednoduchá. V porovnaní s ľuďmi, psy trpia na zubný kaz extrémne zriedkavo. Prečo? Lebo nejedia sladké- cukor! U psov a mačiek má drvivá väčšina zubných problémov spoločného menovateľa- zubný kameň a s tým súvisiaca následná parodontitída.
Je potrebná anestézia alebo existuje ,,ľahšia“ cesta?
Dostávame sa k jednej z najkontroverznejších tém ošetrenia chrupu psov a mačiek. Povedali sme si, že ak toto ošetrenie má byť zodpovedne vykonané, musí ho previesť veterinárny lekár. Rovnako podmienkou je aj jeho vykonanie v celkovej anestézii. Akýkoľvek argument proti neobstojí. V prvom rade sa jedná o zákrok, pri ktorom má mať pacient otvorené ústa takpovediac „dokorán“, čo je pre psov a mačky extrémne neprirodzené a STRESUJÚCE. Taktiež sa jedná o zákrok, ktorý je často bolestivý a len celkovou anestéziou dokážeme zabezpečiť bezbolestný priebeh zákroku.
Povedzme si niečo o samotnej anestézii. Veľmi často počúvame informácie o nejakej anestézii „trochu“, takej „ľahšej“ a podobne. Je to veľmi nebezpečný a neodborný postup. Prečo? Pretože počas ošetrenia chrupu používame prístroje, ktorých prevádzka si vyžaduje chladenie- vŕtačka či ultrazvuková čistička. Poznáme to od nášho zubára, keď sa ide vŕtať, dostaneme do úst odsávačku, aby sa prebytočná chladiaca tekutina (spolu so slinami a nečistotami vznikajúcimi pri samotnom vŕtaní) neškodne z úst odstránila. Pri takomto ošetrení sedíme v kresle a aj s pomocou odsávačky máme občas čo robiť, aby sme nič neprehltli alebo nebodaj nevdýchli. Zvieratá pri takomto ošetrení ležia na boku a veľmi ľahko by mohlo dôjsť k tomu, že by tieto nežiadúce tekutiny mohli zatiecť do žalúdka (relatívne neškodné) alebo cez hrtan do priedušnice a následne do pľúc- ŽIVOT OHROZUJÚCE! Jednou z najčastejších vážnych komplikácií ošetrenia chrupu psov a mačiek je aspiračná pneumónia vznikajúca aspirovaním = vdýchnutím týchto tekutín počas zákroku. Viac ako polovica takto postihnutých zvierat zomiera! Len kvôli zlej technike ošetrenia chrupu.
Jediný efektívny spôsob, ako zabezpečiť dýchacie cesty pred nežiaducim vdýchnutím je intubácia- jednoduché zavedenie dýchacieho anestéziologického tubusu do priedušnice rovnako ako pri akýchkoľvek iných zákrokoch. je potrebné si uvedomiť, že zaviesť tubus môžeme len jedincovi v celkovej anestézii, inak by sa aktívne bránil a hrozilo by fatálne poškodenie dýchacích ciest. Verím, že po prečítaní týchto dôležitých informácií musí byť každému jasné, že hľadanie akejsi „ľahšej cesty“ pri ošetrení chrupu je nielen nerozumné, ale i nebezpečné.
Zlatý štandard
Keď diskutujeme o anestézii ako takej, treba spomenúť ešte jednu dôležitú vec. A to typ anestézie. V zásade rozlišujeme dva typy, z hľadiska cesty podávania anestetík a súčasne aj z hľadiska rizikovosti. Poznáme tzv. injekčnú anestéziu, pri ktorej aplikujeme anestetiká pacientovi do svalu (dnes už snáď pre vysokú rizikovosť minulosťou) alebo priamo do žily a počas zákroku priebežne opakujeme dávky, podľa potreby na udržanie anestézie. Pri krátkodobých zákrokoch je tento postup stále zlatý štandard vo veterinárnej medicíne, v tej ľudskej už trochu menej. Opakovaná aplikácia anestetík zaťažuje pečeň a obličky. Ošetrenie chrupu nie je krátkodobý zákrok a bežne sa jedná o 60-90 minút aktívnej práce ošetrujúceho veterinárneho lekára. Preto považujeme za zlatý štandard použitie inhalačnej anestézie, pri ktorej pacient anestetické plyny vdychuje do pľúc a odtiaľ sa dostávajú priamo do mozgu. Obchádzame a nezaťažujeme tým dôležité orgány, ako spomínanú pečeň, obličky či srdce. Na strane druhej stojí samozrejme cenová náročnosť. Použitie inhalačnej anestézie si vyžaduje inhalačný anestéziologický prístroj, samotné inhalačné anestetiká a prirodzene zaškolený a odborne pripravený personál, od veterinárneho lekára po veterinárnu sestričku- asistentku, ktorá pri zákroku asistuje a monitoruje pacienta.
Verím, že som Vám ozrejmil a zrozumiteľne vysvetlil, prečo je dôležité udržiavať zdravý chrup našich domácich miláčikov a že je rovnako dôležité, aby v prípade potreby ich chrup odborne ošetril profesionál, veterinárny lekár. Ten by mal vykonať zákrok tak, aby čo najmenej zaťažil Vášho chlpáčika.
