Ako pokračovanie článku „Úspešných veterinárov máme aj u nás“, ktorý som publikoval približne pred rokom, by som Vám rád predstavil ďalšieho profesijného kolegu MVDr. Iva Hájeka, PhD., CSAVP-Neurology zo Sibra – centrum veterinárnej medicíny v Bratislave, ktorému sa podarilo dosiahnuť skvelý úspech.
Doktor Hájek pôsobí vo veterinárnej nemocnici Sibra už od roku 2015 a špecializuje sa na klinickú neurológiu, magnetickú rezonanciu a internú medicínu.
Okrem množstva odborných a vedeckých publikácií, početnými zahraničnými stážami a titulom PhD z Veterinární univerzity v Brne sa po novom môže pochváliť aj titulom v neurológii CSAVP-Neurology (Certificate of Small Animal Veterinary Practice / Neurology program) získaným na Európskej škole pre pokročilé veterinárne štúdium v Luxembursku (ESAVS – European School for Advanced Veterinary Studies). Tento titul sa mu podarilo získať vďaka piatim rokom náročného štúdia na úkor voľného času a sérii namáhavých skúšok, pričom po celý čas pracoval na plný úväzok v najväčšej veterinárnej nemocnici na Slovensku.
Pre čitateľov, ktorí netušia čo je ESAVS a čo si majú pod týmto pojmom predstaviť by som len priblížil, že ide o poprednú vzdelávaciu inštitúciu, kde sa v limitovanom počte vzdelávajú veterinári z celej Európy pod taktovkou renomovaných špecialistov zo zahraničia. Kurzy prebiehajú v rozličných medicínskych špecializáciách kombináciou prezenčnej a online výučby, pričom každý študent musí spracovať množstvo individuálnych klinických prípadov s cieľom aplikovať nadobudnuté poznatky v praxi.
Budem sa opakovať, ale mám opäť nesmiernu radosť z toho, že máme na našich veterinárnych pracoviskách ambicióznych veterinárov, ktorí rozumejú dôležitosti neustáleho postgraduálneho vzdelávania. Cesta vzdelávania často vyžaduje obetovanie voľného času, prácu nad rámec bežných pracovných povinností a takisto investíciu nemalých finančných prostriedkov „z vlastného“. Som si istý, že doktor Hájek nám má čo povedať a touto cestou možno navedie aj ďalších kolegov na cestu vzdelávania a prehlbovania svojej odbornej špecializácie.
PV: V prvom rade by som sa ti chcel poďakovať, že si si našiel čas na rozhovor a rád by som ti pogratuloval k veľkému a na slovenské pomery mimoriadnemu úspechu. Čo ťa k tomu motivovalo?
IH: ESAVS poskytuje svojim študentom možnosť získavať skúsenosti od najlepších odborníkov minimálne na európskej úrovni. Na každú problematiku máte k dispozícii diplomanta daného odboru, stretnete sa s najnovšími informáciami a individuálne sa vám špecialisti venujú s dôrazom na podstatné informácie.
PV: Prečo si sa rozhodol špecializovať práve na neurológiu?
IH: Na neurológii ma fascinuje to, že predstavuje komplexný a multidisciplinárny odbor, ktorý pod sebou spája množstvo ďalších pododborov. Už počas štúdia na univerzite ma lákala interná medicína, ktorá je s neurológiou veľmi úzko prepojená. Na svojej práci mám rád riešenie zložitých medicínskych prípadov, pri ktorých som nútený „používať hlavu“ a analyzovať širšie súvislosti.
PV: Množstvo ľudí si myslí, že dokončí 6-ročné veterinárne štúdium na škole a sú z nich hotoví veterinárni lekári. My čo roky vykonávame klinickú prax však vieme, že skutočná veterina je o niečom inom. Kedy si sa rozhodol začať ESAVS?
IH: Po ukončení doktorandského štúdia na univerzite som v priebehu dvoch rokov absolvoval množstvo zahraničných konferencií a vzdelávacích seminárov, pričom počas tohto obdobia sa vyskytla možnosť absolvovať študijný program ESAVS. V danej dobe to bola pre mňa najdostupnejšia forma postgraduálneho vzdelávania a možnosť ako sa stretnúť s diplomovanými špecialistami z celej EÚ a načerpať od nich nové vedomosti.
Úprimne si nedokážem predstaviť ukončiť formálne vzdelávanie a nepokračovať ďalej v dopĺňaní mojich odborných znalostí. V súčasnej veterinárnej medicíne je podľa môjho názoru nereálne vykonávať kvalitnú klinickú prax výhradne s vedomosťami, s ktorými študent promoval.
PV: V čom vidíš hlavný zmysel a prínos kontinuálneho postgraduálneho a celoživotného vzdelávania aj po dokončení školy?
IH: Hlavný prínos vidím najmä v získavaní nových poznatkov a konfrontácii s najlepšími odborníkmi z daného odboru. Do neurológie vstúpilo množstvo nových modalít, možností zobrazovania a každý rok sú k dispozícii nové postupy a informácie, ktoré je potrebné sledovať. Pri mojej práci sa stretávam s veľmi komplikovanými prípadmi a ak by som sa nezaujímal o najnovšie informácie z odboru, tak by bola moja chybovosť jednoznačne vyššia ako je teraz.
PV: Povedz nám niečo viac o tom, ako prebieha celý proces. Viem si predstaviť, že nároky na tvoj čas a energiu museli byť enormné a nad rámec bežných pracovných povinností.
IH: Ja som jeden z tých, ktorí stihli absolvovať väčšiu časť ESAVS programu ešte pred nástupom pandémie COVID-u, takže som väčšinu kurzov absolvoval prezenčne a nie online. Neurologický program je zastrešený veterinárnou univerzitou v Berne, ktorá má dlhoročnú tradíciu a na ktorej sa formovala veterinárna neurológia v Európe. Mali sme tak prístup k najodbornejším poznatkom z jednej z najprestížnejších európskych škôl. Približne raz za pol roka som vycestoval do Bernu, kde som sa stretával s viacerými diplomovanými špecialistami a riešili sme klinické prípady. Okrem prezenčných kurzov som sa venoval aj samoštúdiu a príprave môjho caselogu, teda povinným prípadovým štúdiám potrebných k získaniu certifikátu. Celé úsilie následne smerovalo k finálnym skúškam.
Pandémia COVID-u bola pre mňa osobne veľkou brzdou, pretože po jej vypuknutí sa celý program pozastavil a všetci študenti v napätí čakali na jeho reštart. Nakoniec sa program po troch semestroch opätovne spustil, avšak celé štúdium sa mi značne predĺžilo.
PV: Cítil si počas trvania programu podporu od tvojho zamestnávateľa? Akým konkrétnym spôsobom ťa podporili?
IH: Podporu zo strany kliniky Sibra som mal výbornú. Všetkých študentov programu ESAVS vedenie podporuje formou časových úľav, nie je nám krátená odmena počas študijných výjazdov do zahraničia, a takisto aj finančne. Každý kurz stojí minimálne 2000 Eur, pričom tieto náklady sú plne hradené klinikou a na našich pleciach zostávajú už iba náklady spojené s cestou a ubytovaním. Participácia zamestnávateľa je podľa môjho názoru nevyhnutná, pretože ide o finančne veľmi náročné štúdium.
Ďalšou formou podpory mojej domovskej kliniky je jej dlhoročná profilácia na neurológiu, vďaka ktorej som dokázal jednoduchšie naplniť môj povinný caselog a takisto tu mám k dispozícii silné zázemie a moderné prístrojové vybavenie. V praxi som sa stretol s tým, že lekári z menších pracovísk majú často problém naplniť počty prípadových štúdií vďaka nedostatku pacientov s neurologickými problémami na ich klinike.
PV: Čo ťa tento študijný program naučil a akým spôsobom tieto novonadobudnuté vedomosti aplikuješ v každodennej praxi?
IH: Program kladie silný dôraz na prepojenie s praxou. Približne polovicu programu predstavuje teoretická časť a druhú praktická časť. V praxi prechádzame všetky faktory neurologického vyšetrenia, prípadové štúdie nervového aparátu od hlavy až po chvost a zlepšujeme si naše zručnosti v magnetickej rezonancii a podobne.
Veľmi sa teším a som vďačný za to, že vďaka tomuto programu môžem byť stále v kontakte so špecialistami zo Švajčiarska. Vždy boli ochotní poradiť, zdieľať informácie a naučiť nás zahraničných študentov niečo nové. Nadobudol som pocit, že majú reálny záujem vybudovať silnú medzinárodnú platformu veterinárnych lekárov, vďaka ktorej bude úroveň veterinárnej medicíny neustále napredovať.
PV: Vieš nám z tvojho pohľadu opísať rozdiel medzi európskymi inštitúciami tohto charakteru a možnosťou kontinuálneho vzdelávania sa veterinárnych lekárov na Slovensku?
IH: Myslím si, že nie je možné žiť v bubline a sústrediť sa iba na lokálne možnosti vzdelávania. Kontakt so zahraničím je nevyhnutný. Cesta modernej medicíny nás dokáže udržať na adekvátnej úrovni a tým spĺňať stúpajúcu náročnosť klientov.
PV: Čo by si poradil mladým veterinárnym lekárom, ktorí majú v úmysle sa špecializovať vo svojom odbore?
IH: Poradil by som im, aby sa neuspokojili iba s vedomosťami získanými na škole, ale boli neustále hladní po ďalších poznatkoch. Odporúčam zvoliť si niektorú z foriem postgraduálneho vzdelávania, pričom možností majú niekoľko. Od doktorandského štúdia, cez štúdium ESAVS až po rezidentúru. Aspoň o jednu z týchto alternatív by sa mal, vzhľadom na absenciu atestácií, usilovať každý veterinárny absolvent. Učenie od starších kolegov na pracovisku alebo samoštúdium nestačí.
PV: Plánuješ do budúcna absolvovať ďalšie vzdelávacie programy alebo získať nejaké ďalšie certifikácie?
IH: Aj napriek extrémne nabitému súkromnému a pracovnému životu sa v hlave pohrávam s myšlienkou absolvovať rezidentúru, ale zatiaľ to nechávam otvorené.
PV: Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a želám ti veľa úspechov a spokojných pacientov!
